HLASUJ!

Stretnúť sa na jednom mieste je pre mnohých nepraktické, pre iných nepohodlné a pre ďalších fyzicky nemožné.

Preto sme sa nakoniec rozhodli, že MEDZERY budeme definovať elektronicky. Možno to niekomu pomôže v slobode prejavu a inému len urýchli prácu.

Píšte, píšte, píšte všetko, čo považujete za systémovú medzeru a jej vyriešením bude svet vozičkárov zase o niečo lepší.
Nápadom sa medze nekladú, ale zostaňte prosím konštruktívny.

A tiež pridávajte svoje hlasy, ak ste zažili podobnú situáciu, ako predchádzajúci pisatelia.

 

103 miera súhlasu

Iveta

Medzerou a obrovskou je doprava medzi mestami na vozíku prakticky o ničom pre vozičkárov kt. Potrebujú špeciálne hygienické úkony to co je vo vlakoch teda aspoň je podľa mňa s pohľadu vozickara absolútne nepraktické nedá sa tam zavrieť žiadne ani minimálne súkromie o autobusoch škoda hovoriť a prideľovanie áut pre vozickara že ma nárok na individuálnu prepravu je limitované tým ze musí navštevovať nejaku školu dospelý dokonca dss aby mal nárok to co je za blbosť to je bez práve tí čo majú nohy zdravé idú si na výlety nákupy do iných miest návštevy príbuzných atď…. Co takíto vozickari ci len doma telka a skype

93 miera súhlasu

Skutočne je môj problém, čo pán doktor pozná?

Bola som si predpísať nový vozík k neurológovi. Mala som vyskúšaný model, ktorý vyhovuje môjmu dennému režimu, presadaniu aj nakladaniu do auta.
Pán doktor mi odpovedal, že takto to nefunguje. On rozhoduje, aký vozík dostanem a tento on nepozná.
Beriem to tak, že je asi motivovaný inou firmou. Alebo si fakt myslí, že je môj problém, že ten vozík „nepozná“?

92 miera súhlasu

Nízka suma príspevkov na zdravotné pomôcky

Celé zohľadňovanie príjmu pri kompenzačných príspevkoch pre ťažko zdravotne postihnutých je hlúpe
Na pomôcky by sa malo doplácať maximálne 5% pri najdrahších pomôckach ako je auto alebo zdvíhacie zariadenia alebo 10 percent pri pomôckach ako sú vozíky s celkovej ceny pomôcky.
A vôbec by sa nemal posudzovať príjem ťažko zdravotne postihnutých a spoločne posudzovaných osôb. Celý systém skôr navodzuje dojem , že sa jedná o príspevky pre chudobných samozrejme s podmienkou zdravotného postihnutia.
Štát úplne zanedbal a aj naďalej zanedbáva riešenie infraštruktúry ktorá by mala byť dostupná všetkým rovnakým spôsobom. Nemáme bezbarierovú dopravnú sieť ani autobusovú ani vlakovú.
Nadruhú stranu príspevok na kúpu motorového vozidla je sprístupnený iba úzkemu okruhu ťažko zdravotne postihnutých , ktorý pracujú , študujú alebo navštevujú denné stacionáre . Naviac jednou zo zásadných podmienok na získanie kompenzačného príspevku na kúpu motorového vozidla je odkázanosť na individuálnu prepravu. Toto je jediná relevantná podmienka ktorú ak niekto spĺňa tak by mal získať príspevok na auto.

Sumy príspevkov sú nízke hlavne v kategórii zdvíhacích zariadení a príspevku na kúpu a úpravu motorového vozidla . Pre používateľov elektrických vozíkov je to ako keby nedostali žiadny príspevok .
Človek ktorému stačí bežné vozidlo si môže kúpiť osobné auto od 6500 za najlacnejšiu Daciu alebo 9700 € za najlacnejšiu Škodu Fabia kde suma príspevku vo výške 6 638,79 € robí tieto autá dostupnými. No v prípade užívateľa ktorý je odkázaný na elektrický vozík je táto suma nepostačujúca .
Pre užívateľov na elektrickom vozíku sú jedinou cestou malé alebo stredne veľké dodávky alebo malé dodávky so zvýšenou strechou kde sa ceny začínajú na sume 11 až 12000 € v základnej výbave napr. Fiat Dobló .
Ďalším problémom sú veľmi nízke príspevky na zdvíhacie zariadenia teda zvislé a šikmé zdvíhacie plošiny.
Môžem uviesť aj vlastnú skúsenosť kúpa zvislej zdvíhacej plošiny (výťah) príspevok od upsvar 11617€ čo je maximálna výška príspevku , môj doplatok 13 383€ . Čo je viac ako 50% zo sumy na pomôcku bez ktorej sa nedostanem z bytu a do bytu. Keby bol môj doplatok len 5% tak by som doplácal len 1250€ . Pri 10 % 2500 € .
Mnoho ľudí mi tvrdilo veď sa presťahujte . No ale nie je kam štát úplne zanedbal výstavbu bezbarierových bytov a takisto mestá bezbarierové byty nestavajú.
Vývoj v oblasti kompenzačných pomôcok napreduje raketovým tempom . Nedávno sa objavil napríklad vozík s integrovaným schodolezom. Problémom je zase cena v našich končinách. Keby sa ale len trochu chcelo tak by sa aj tento problém dal riešiť a síce ak by bolo možné na takéto kombinované pomôcky žiadať príspevok aj na zdvíhacie zariadenie ergo schodolez a aj príspevok na druhý elektrický vozík tak aj takáto pomôcka by sa hneď stala dostupnejšou.

79 miera súhlasu

Aktivny zivot

Medzery sú všade vo svete handicapovaných. Teraz po 18r kedy som začal viac na sebe pracovať sa na tieto veci pozerám už inými očami, ale nie všetci majú možnosť si plniť svoje sny. V systeme pomoci ZŤP by to mohlo fungovať inak. Každý by mal dostať nejaký badžet každé obdobie kedy má právo na nový vozik,inu pomocku a mohol si ho využiť na pomôcky ktoré potrebuje,mám právo na všeličo,ale nikdy som to nevyužil,už som mohol mať električak za 20000€ za tie roky,ale chcel som rôzne iné pomôcky ktoré nikdy neboli hradené,aj keď prišli až pred pár rokmi na trh,ale hradené nebudú asi nikdy,lebo asi sú to luxusné veci ktoré asi ani vozíčkar nepotrebuje. Ja som za 20r využil čo sa týka pomocok iba jeden mech vozik od ZP a jeden od UPSVAR. Ano prispevky na upravy bytu,garaze,aut neratam. Ale skor hovorím o pomôckach ktoré vozíčkarovi otvoria nové dymenzie. Prečo by mal byť vozičkar doma,pred 4rokmi som si vyrobil niečo na sposob elektrohandbiku, odvedy som sa začal cítit viac slobodný,mal som ho v HR, denne viem na nom urobiť 20-30km. Kupil som si Smartdrive do nakupakov na shopingy,urobil-vyrobil si zdvihaky na vozik,na wc,kupil masinu do prirody z neuveritelnym prejazdom a teraz môžem povedať že som slovodný skoro ako keď som bol zdravy.Takze takyto pocit by mal dodať vozičkarom,ktorý tu možnosť nemajú štat. Ale to by museli byť na postoch v parlamente handicapovaný. Ako môže zdravý politik vedieť čo potrebuje vozíčkar. Nemôže. A toto je asi ta najväčšia medzera________

Zdeno

79 miera súhlasu

Reštriktívna pomoc štátu

Normálne je keď sa človek snaží niečo dokázať , keď sa snaží aj napriek svojmu postihnutiu posunúť vpred , keď sa snaží prilepšiť si a za snahu by mal byť človek aj patrične odmenený . No systém , ktorý máme na Slovensku ide presne opačným smerom. Ak trochu viac zarobíte hneď vám znížia príspevok na vozík auto zoberú vám príspevky na benzín stravu ošatenie atď. Inak povedané to nie sú v skutočnosti príspevky pre ťažko telesne postihnutých ale príspevky pre chudobných. Pri takomto systéme tú pomoc skutočne človek moc nepociťuje pretože keď nepracuje a aj keď dostane príspevok od štátu v plnej výške aj tak nemá na pomôcku lebo nemá s čoho ju doplatiť . A keď pracuje aj tak nemá z čoho doplatiť za pomôcku lebo už mu zase štát znížil príspevok na kompenzačnú pomôcku. A to čo si zarobil aj tak nestačí pokryť všetky výdavky a ešte aj doplatky na všetky pomôcky.
Najťažšie postihnutý si nemôže kúpiť obyčajné auto a ani základný typ vozíka nepostačuje . Ale ani to sa v našom systéme nezohľadňuje .

79 miera súhlasu

Na čo mám vlastne nárok?

Prečo mi na úrade práce nie sú schopní aktívne poradiť, na čo mám nárok, resp. na ktoré pomôcky by mi mohli prispieť. Kamarát z Dánska mi hovoril o modele, keď ho úradník navštívil a konkrétne s ním preberal jednotlivé pomôcky, či by mu boli užitočné.
Ja som sa až zhodou okolností dozvedela, že k elektrickému vozíku môžem požiadať aj o nájazdové mobilné rampy.

73 miera súhlasu

Nešťastné vrchnáčiky

Viete, koľko plastových vrchnáčikov musí vyzbierať jedna rodina, aby sa dostala s postihnutým dieťaťom na menší rehabilitačný pobyt? Asi štyri tony. Štyri tony malých plastových vrchnáčikov! Povedzme, že na to musíme vypiť 1,6 milióna minerálok = logistika, čas, priestory, energia… Ak sopomenieme ekologicky dopad (kt. je mizivý v porovnaní s 2 časťou PET fľaše), tak „žobranie“ a neefektívne plátanie niečoho čo ma fungovať inak ako zbierkami, ROZHODNE nepridáva k dôstojnosti ZTP. Tento mýtus je však tak silný, že sa ťažko argumentuje pri fotke „Chorého Filipka“, ale zmenou pohľadu na vec, sa vyrieši veľa problémov. Prestaňme sa znižovať / ponižovať náš handicap.

 

 

63 miera súhlasu

Všetky cesty vedú …k zákonom

Ako aktívny vozičkár a aktivista v podstate vždy skončí moja snaha / alebo snaha teamu / projektu na bode, že nás vlastne zbrzdia nezmyselné zákony. Nie, nie je to výber pomôcok, nedostatok financii na kúpu pomôcky, samotné zlé prevedenie bezbariérovosti …ale zlé zákony, legislatíva, šikana úradov. A to treba v prvom rade zmeniť, inak sa nikam nedostaneme.

62 miera súhlasu

Indikačné kritéria

Nerozumiem tomu ako môže byť podľa indikačných kritérií v rozpore elektrický vozík ktorý mi pomáha cez deň v pohybe s elektrickou posteľou vďaka ktorej môžem fungovať cez noc a zas mechanický vozík využívam na sprchovanie. Ako je vôbec možné, že podľa zákona máte nárok buď na el. vozík alebo na el. posteľ (pravidelne počúvam v VšZP že buď som odkázaný od postele (ležiaci pacient 80% dňa na posteli) alebo potrebujem el. vozík , ale určite nemôžem mať dve elektrické pomôcky)

61 miera súhlasu

Závisť, bohapustá závisť

Moja partnerka (nie sme zosobášení) mi robí opatrovateľku. Keďže som trvalo prišiel o pravidelný príjem, podľa mojich prepočtov už by som znovu mohol dostávať príspevok na prevádzku auta (na benzín). Kázal som sa jej opýtať, kedy oň môžem požiadať.
Odpoveď sa nedozvedela. Úradníčke sa až hlas triasol závisťou, keď sa jej namiesto odpovede opýtala – Málo vám je, čo od štátu dostávate ako opatrovateľka? Veď len nedávno sme vám zvýšili príspevok. Moja partnerka jej nahnevane povedala, že nech si ma na mesiac vezme domov a potom uvidí, či dostáva dosť peňazí. A nazlostene odišla.
O dva týždne som mal kontrolu z úradu, či som spokojný so službami, ktoré mi poskytuje moja opatrovateľka… Ešteže sociálne úradníčky sa nemusia riadiť heslom POMÁHAŤ a chrániť.

Odoslať medzeru