Stretnúť sa na jednom mieste je pre mnohých nepraktické, pre iných nepohodlné a pre ďalších fyzicky nemožné.
Preto sme sa nakoniec rozhodli, že MEDZERY budeme definovať elektronicky. Možno to niekomu pomôže v slobode prejavu a inému len urýchli prácu.
Píšte, píšte, píšte všetko, čo považujete za systémovú medzeru a jej vyriešením bude svet vozičkárov zase o niečo lepší.
Nápadom sa medze nekladú, ale zostaňte prosím konštruktívny.
A tiež pridávajte svoje hlasy, ak ste zažili podobnú situáciu, ako predchádzajúci pisatelia.
Skutočne je môj problém, čo pán doktor pozná?
Bola som si predpísať nový vozík k neurológovi. Mala som vyskúšaný model, ktorý vyhovuje môjmu dennému režimu, presadaniu aj nakladaniu do auta.
Pán doktor mi odpovedal, že takto to nefunguje. On rozhoduje, aký vozík dostanem a tento on nepozná.
Beriem to tak, že je asi motivovaný inou firmou. Alebo si fakt myslí, že je môj problém, že ten vozík „nepozná“?
Na čo mám vlastne nárok?
Prečo mi na úrade práce nie sú schopní aktívne poradiť, na čo mám nárok, resp. na ktoré pomôcky by mi mohli prispieť. Kamarát z Dánska mi hovoril o modele, keď ho úradník navštívil a konkrétne s ním preberal jednotlivé pomôcky, či by mu boli užitočné.
Ja som sa až zhodou okolností dozvedela, že k elektrickému vozíku môžem požiadať aj o nájazdové mobilné rampy.
Reštriktívna pomoc štátu
Normálne je keď sa človek snaží niečo dokázať , keď sa snaží aj napriek svojmu postihnutiu posunúť vpred , keď sa snaží prilepšiť si a za snahu by mal byť človek aj patrične odmenený . No systém , ktorý máme na Slovensku ide presne opačným smerom. Ak trochu viac zarobíte hneď vám znížia príspevok na vozík auto zoberú vám príspevky na benzín stravu ošatenie atď. Inak povedané to nie sú v skutočnosti príspevky pre ťažko telesne postihnutých ale príspevky pre chudobných. Pri takomto systéme tú pomoc skutočne človek moc nepociťuje pretože keď nepracuje a aj keď dostane príspevok od štátu v plnej výške aj tak nemá na pomôcku lebo nemá s čoho ju doplatiť . A keď pracuje aj tak nemá z čoho doplatiť za pomôcku lebo už mu zase štát znížil príspevok na kompenzačnú pomôcku. A to čo si zarobil aj tak nestačí pokryť všetky výdavky a ešte aj doplatky na všetky pomôcky.
Najťažšie postihnutý si nemôže kúpiť obyčajné auto a ani základný typ vozíka nepostačuje . Ale ani to sa v našom systéme nezohľadňuje .
Nešťastné vrchnáčiky
Viete, koľko plastových vrchnáčikov musí vyzbierať jedna rodina, aby sa dostala s postihnutým dieťaťom na menší rehabilitačný pobyt? Asi štyri tony. Štyri tony malých plastových vrchnáčikov! Povedzme, že na to musíme vypiť 1,6 milióna minerálok = logistika, čas, priestory, energia… Ak sopomenieme ekologicky dopad (kt. je mizivý v porovnaní s 2 časťou PET fľaše), tak „žobranie“ a neefektívne plátanie niečoho čo ma fungovať inak ako zbierkami, ROZHODNE nepridáva k dôstojnosti ZTP. Tento mýtus je však tak silný, že sa ťažko argumentuje pri fotke „Chorého Filipka“, ale zmenou pohľadu na vec, sa vyrieši veľa problémov. Prestaňme sa znižovať / ponižovať náš handicap.
Iveta
Medzerou a obrovskou je doprava medzi mestami na vozíku prakticky o ničom pre vozičkárov kt. Potrebujú špeciálne hygienické úkony to co je vo vlakoch teda aspoň je podľa mňa s pohľadu vozickara absolútne nepraktické nedá sa tam zavrieť žiadne ani minimálne súkromie o autobusoch škoda hovoriť a prideľovanie áut pre vozickara že ma nárok na individuálnu prepravu je limitované tým ze musí navštevovať nejaku školu dospelý dokonca dss aby mal nárok to co je za blbosť to je bez práve tí čo majú nohy zdravé idú si na výlety nákupy do iných miest návštevy príbuzných atď…. Co takíto vozickari ci len doma telka a skype
Všetky cesty vedú …k zákonom
Ako aktívny vozičkár a aktivista v podstate vždy skončí moja snaha / alebo snaha teamu / projektu na bode, že nás vlastne zbrzdia nezmyselné zákony. Nie, nie je to výber pomôcok, nedostatok financii na kúpu pomôcky, samotné zlé prevedenie bezbariérovosti …ale zlé zákony, legislatíva, šikana úradov. A to treba v prvom rade zmeniť, inak sa nikam nedostaneme.
Indikačné kritéria
Nerozumiem tomu ako môže byť podľa indikačných kritérií v rozpore elektrický vozík ktorý mi pomáha cez deň v pohybe s elektrickou posteľou vďaka ktorej môžem fungovať cez noc a zas mechanický vozík využívam na sprchovanie. Ako je vôbec možné, že podľa zákona máte nárok buď na el. vozík alebo na el. posteľ (pravidelne počúvam v VšZP že buď som odkázaný od postele (ležiaci pacient 80% dňa na posteli) alebo potrebujem el. vozík , ale určite nemôžem mať dve elektrické pomôcky)
Závisť, bohapustá závisť
Moja partnerka (nie sme zosobášení) mi robí opatrovateľku. Keďže som trvalo prišiel o pravidelný príjem, podľa mojich prepočtov už by som znovu mohol dostávať príspevok na prevádzku auta (na benzín). Kázal som sa jej opýtať, kedy oň môžem požiadať.
Odpoveď sa nedozvedela. Úradníčke sa až hlas triasol závisťou, keď sa jej namiesto odpovede opýtala – Málo vám je, čo od štátu dostávate ako opatrovateľka? Veď len nedávno sme vám zvýšili príspevok. Moja partnerka jej nahnevane povedala, že nech si ma na mesiac vezme domov a potom uvidí, či dostáva dosť peňazí. A nazlostene odišla.
O dva týždne som mal kontrolu z úradu, či som spokojný so službami, ktoré mi poskytuje moja opatrovateľka… Ešteže sociálne úradníčky sa nemusia riadiť heslom POMÁHAŤ a chrániť.
Vyberanie zo zoznamu
Pán doktor mi dal vytlačený zoznam vozíkov s fotkami na A4 a že si mám z toho vybrať. A náhodou boli všetky od jednej firmy. 🙂
Kam s poukazom v Bratislave
Doktorka mi síce vyplnila poukaz na vozík, ale potom ma poslala, nech si ho zanesiem na poisťovňu. Čo je to za systém?
Nedá sa to odovzdávať inak? Dáva zmysel, aby vozičkár v 21. storočí „odvážal“ papier na schválenie do centrály VšZP?
(mimochodom mi ho tam po dvoch týždňoch zamietli)
